Cesta do rozprávky a naozaj skutočná. Okolo sneh, príroda priam nedotknutá, plná tajomstiev a plná neskutočnej nádhery. Stačí sa do nej vnoriť a cítiť ju.
Toto ani opísať sa nedá... Jednoducho čarovné, nezabudnuteľné.
Potôčik verzus ľad. Ale krásne...
Slniečko presvitajúce ponad hory.
Na záver trošku impresionistického pohľadu
Možno niektorí z vás spoznali tieto krásne zákutia slovenskej prírody.
Strávila som skoro týždeň v Tatrách a k tomu som tam prežila výnimočný Silvester. Ale nie len Silvester a Nový rok boli plné zážitkov, ale každý deň prežitý v Tatrách spolu s mojím anjelom, ktorý pri mne stále stál a bdel pri mne. Za to mu patrí moja velikánska vďaka a láska...
Milujem ťa a ďakujem za tie krásne dni.
Komentáre
laka boze laska, kde ta ludia beru