Petra Hasprunová

Prečo? Na čo? Ako?

Spomínate si na tieto otázky? Či ich ešte dnes používate pri zmienke slova ŠKOLA, pretože stále sú vašou hlavnou aktivitou, či chcete či nie školské povinnosti? Ja patrím k tým šťastnejším( veľa šťastia síce na tom nevidím, ale čo narobím) a som študentkou na plný úväzok. Ako sa povie všetko je relatívne takže aj ten plný úväzok nie je až tak celkom pravdivá výpoveď   .

Škola je život, mladosť a niekedy smiech niekedy plač. Kto neštuduje rád spomína na "staré dobré školské časy ". Prehŕňa sa v spomienkach, často sa pousmeje. Škola je veľký kus nášho žitia. Preto by sme si mali vychutnať každú minútu strávenu v nej. Aj keď väčšinou sú oveľa " chutnejšie " minúty bez nej, mimo nej. Avšak ako som raz čítala: "Náš život je len pár okamihov z celej existencie ľudstva." Preto by sme nemali týmito okamžikmi mrhať, ale snažiť sa ich plnohodnotne využiť. A čo znamená plnohodnotne využiť? Je to veľmi individuálne. Niekto má ambície, sny a snaží sa ich splniť si. Niekomu stačí celkom niečo jednoduché napr. jeho rodina a šťastie naokolo. Je to len o nás ľuďoch, ako sa my pozeráme na svet. Myslím však, že každý hľadá v živote jedno. To jedno je väčšinou veľmi zložité a niekedy nie celkom viditeľné. Je to šťastie. Šťastie človeka. Pre toto nám bol život daný, aby sme ho prežili v šťastí, v láske, v rozdávaní sa, v tom, že dokážeme druhému vyčariť úsmev na tvári už len tým, že sme tu. Opäť aj šťastie závisí len od nás a od nášho uhlu ako sa mi pozeráme na šťastie.

Preto by každý človek mal myslieť na svoj život, na  zmysel žitia, na šťastie. Pozrime sa napríklad von oknom. Čo vidíte? Vidíte ulicu a na nej prechádzať rôznych ľudí? Zapozerajte sa ešte. Vidíte prírodu okolo? Vidíte tie stromy, ktoré skrývajú toľké tajomstvá rôznych generácií? Stromy, ktoré nám v minulosti dodali také množstvo kyslíka, že my môžeme teraz v pohode dýchať a tým aj žiť? Vidíte tú prírodu? Vidíte tých ľudí? Každý z nich je osobnosťou. Každý z nich má svoju subjektivitu, svoju jedinečnosť, svoj životný príbeh.

Alebo odporúčam ráno vstať a povedať si jednu vetu: Aké je dnes krásne ráno, teším sa na tento deň. Uvidíte, že týmto sa sami naladíte na príiemne strávený deň. 

Čo je vlastne ťažiskom mojich myšlienok? Je ním to, že sa nemôžme uzatvárať do seba. Do okruhu školy, do okruhu po škole alebo okruhu rodina alebo okruhu priatelia, ale všetko máme vnímať ako jeden celok=náš život, ktorý my sami žijeme a my sami si určujeme smer akým pôjde.