Petra Hasprunová

Na javisku života pevne musíš stáť, aj keď ti srdce krváca, tvár sa ti musí smiať.

Určite sme mnohí počuli túto myšlienku, ktorá sa nám možno na prvý pohľad zdá byť zvláštna ba dokonca falošná. Prečo sa mám pretvarovať a usmievať sa, keď nemám náladu?

Každý človek vo svojom živote vykonáva pri procese socializácie určitú spoločenskú rolu závisiacu od jeho postavenia, či už v rodine, práci, v škole... Denne sa zobúdzam s pocitom obtiaže školy. Jednoducho si predstavím, čo všetko by som mohla namiesto školy-sedenia v jednej lavici a veľakrát ničnerobenia-doslovne urobiť. Aké krásne ráno by hneď pre mňa bolo. Avšak napriek tomu vykonávam túto svoju rolu. Niekedy lepšie, niekedy horšie. Napriek tomu, že sama nechcem. Takto vlastne funguje svet. A myslím, že ľudia sa s tým snažia vyrovnať už celé stáročia a možno preto najmä dnes veda a technika tak veľmi pokročila, lebo človek tvor lenivý od prírody (naša profka udáva dôvod ako každé teleso na Zemi sa snaží vykonať čo najmenšiu prácu, vydať čo najmenej energie ;) a my ľudia nie sme výnimkami) sa snaží si všetko zjednodušiť.

A svet je vlastne čo? Myslím, že keď sa zamyslím, zistím, že svet okolo mňa je určitým a to veľkým podielom pre mňa taký akým ho vnímam ja sama. Ja sama mám na výber možnosti. Veď o toto sme sa usilovali o demokraciu=rovnoprávnosť, aby sme boli slobodní. Zasa sa my vynára myšlienka o slobode (sloboda je pre mňa to čo si môžem robiť ak chcem, lenže nemôžem tým znehodnotiť druhého, v jeho neprospech ísť, asi tak nejako). A tak musíme chtiac-nechtiac vykonávať svoju sociálnu rolu, ktorá nám bola daná zhora. Tak a už sme sa dostali k tej slobode? Je slobodné niečo čo nám je predurčené? Ale kto si vymyslel pojem sloboda? Ľudia...

Vlastne moje myšlienky chceli smerovať k tomu, že my musíme svoje roly v živote vykonávať. A aj keď nás to veľakrát stojí veľmi veľké úsilie, musíme si uvedomiť, že sa musíme na život usmiať, lebo on inak sám od seba sa na nás neusmeje. A úsmev pritom tak človeka dokáže povzdbudiť a dodať mu vnútornú silu. Povzbuďme sa teda sami. Dajme svojmu telu a najmä duši posilu. A nestrácajme optimizmus aj v ťažkých chvíľach. Veď život si ako som už napísala istým podielom sámi vytvárame.