Čo stratil som? Nenahradí mi už nik.
Vánok mi to odfúkol do diaľav. Niet čudo, že som stratený v mori slov, skutkov a vlny rozburavajú moje vnútro.
Smútok premohol ma. Bo, strata bolí, ničí. Dierie ťa z kože. Ty len pozeráš. Nebrániš sa - nedokážeš to.
Uvedomuješ si to? Vidíš už?
Áno, potom vidieť aj nepoznané a ľudským očiam neviditeľné, bo len srdce vidí. Pozoruje ťa.
Ako slová ublížili. Skutky prebodli ťa ako dýka s jedom.
Srdce zostáva.
Prečo človek toto robí? Je azda tvor nerozumný? Nevie ako strata bolí?
Ale prečo? Otázka tu visí, nevie sa predrať cez oko ihly.
Čo som stratil? Srdce?
Hádam nie. To koniec môj by bol. Bo srdce otvorí ti bráne do neba a ty môžeš kráčať po boku Najvyššieho.
Komentáre