Petra Hasprunová

Možno, že sa vám nadpis tohto článku nepozdáva a dokonca ho odsudzujete a ja to chápem, veď tí čo ma poznáte, viete o niektorých mojich feministických = protichlapských názoroch.
Vlastne prečo feminizmus? To slovo dokonca ani neznie dobre. Ide o to, že keď v živote vidíte a priam vám bije do očí ta nespravodlivosť a nevyrovnanosť ženy a muža v rovnakých úlohách, vtedy nadobudne vaše zmýšľanie trošku feministicky raz. Nehovorím o veciach, ktoré sú dané prírodou ako úloha muža ochrancu rodiny a ženu ochrankyňu "rodinného krbu" . Mám na mysli veci, ktoré v dnešnej demokratickej spoločnosti, kedy má každý možnosť sa dozvedieť o svojich právach sú priam šokujúce, ako muž týra ženu, ako si muž myslí, že je nad ženou nadriadený, no najsmiešnejšia je ich nadriadenosť rozumová.
Chcem sa, ale vrátiť k môjmu titulku a to: Vďaka Bohu za chlapov. Poznáte pocit skleslosti alebo pocit, že sa vám nedarí. Všetko, všetci sú proti vám a vy ste odrazu sama...
Na túto diagnózu neexistuje podľa mňa nič lepšie než jedno milé a prívetivé slovo na vašu obranu slovo pochopenia vašich problémov od vášho milovaného, kedy vám ten  dá najavo svoje súcitenie a hlavne že vy nie ste nikdy nikdy sami! K tomu ešte jedno pevné objatie, prípadne nejaký ten bozk.
V tom momente, kedy začne váš liek zaberať si poviete určite: Vďaka Bohu za tohto chlapa a stanete sa tou najšťastnejšou alebo najšťastnejším.
 Mám to odskúšané. ...